Volám sa Igor. Igor Grbálik. Narodil som sa v auguste roku 1956 v Trenčíne na Slovensku.

O potápaní som sníval od detských liet. Sen sa stal skutočnosťou až v dospelosti. Mal som už takmer 30 rokov. V roku 1985. Potom sa to rozbehlo. Potápačské kvalifikácie, inštruktorské kvalifikácie, odborné kvalifikácie. Dnes som členom dvoch svetových potápačských organizácií. V CMAS mám kvalifikáciu P*** (potápač s tromi hviezdami) a M** (inštruktor potápania s dvomi hviezdami) a v DIWA som to dotiahol na „Chief Scuba Diver“.

A ako to bolo s fotografovaním pod vodou? Veľmi jednoducho. Chcel som aj iným „suchozemcom“ ukázať, čo to tam pod tou vodou vlastne vidíme. Fotografujem fotoparátmi NIKON v profesionálnych púzdrach rôznych výrobcov. Používam objektívy AF NIKKOR rôznych ohniskových vzdialeností a bleskové svetlá NIKONOS SB 105. Už som sa definitívne rozlúčil s klasickou technikou a prešiel som do tábora "digitálov". Samozrejme, že naďalej sú to jednooké zrkadlovky s výmennými objektívmi.

S potápaním a fotografovaním som prešiel kus sveta a prežil veľa radostí i starostí. Poznám veľkú časť Stredomoria, Červené more v Egypte, opakovane som sa potápal na Kanárskych ostrovoch v Atlantiku. Zablúdil som i do Karibiku a za polárny kruh do Nórska. Samozrejme nemôžem a ani nechcem vynechať potápanie v našich sladkých vodách.

Extrémne podmienky pod vodou (fyziologické i fotografické) sú pre mňa neustálou výzvou. Snažím sa o výtvarnú fotografiu. Nechcem sa dívať na veci z  bežného uhla pohľadu, resp. z bežnej vzdialenosti. Chcem byť blízko, čo možno najbližšie a vidieť a fotografovať to, čo bežnému pozorovateľovi uniká.

Rád fotografujem flóru a faunu pod vodnou hladinou. Preto uprednostňujem vody bohaté na život. Žiaľ, ubúda ich. Príroda ako taká je pre mňa posvätná. Keď vidím, čo s ňou robíme, cítim smútok na duši. Môj syn je ešte maličký chlapček. Ale aj on má právo vidieť na vlastné oči to, čo sa jeho otec tak úporne snaží zachytiť objektívom fotoaparátu.

Igor Grbálik